VADER "Litany", Metal Blade Records CD´´00, POL

Po úspešnom "Black to the Blind" dostali VADER kritiky najmä ohľadom veľmi plytkej produkcie, tak sa rozhodli otočiť o 180 stupňov. Zase zmenili štúdio, tento krát na Red Studio v Gdynia, kde točili v novembri 1999. Tak výrazne kopáky ako má "Litany", počuť u DM kapiel len zriedkavo. Za také husté basy by sa nemuseli hanbiť ani niektoré disko, alebo techno kapely, prakticky celá nahrávka je postavená hlavne na nich. Pri zložitejších štruktúrach by nevyzneli, preto zostali pri jednoduchej formule ako minule, len ešte trochu viac zjednodušili. Rovnako si zachovali krátke stopáže skladieb aj celého materiálu aby zamierili vždy len priamo k veci, žiadne zbytočné omáčky a dlhé intrá. Koncepčne aj hudobne už nepôsobí "Litany" tak magicky a tajomne, ale skôr je vojensky a bojovo naladený. Počas počúvania sa poslucháč ocitne uprostred vojenského zásahu, všade navôkol padajú a vybuchujú bomby a cítiť zápach síry. Nasvedčuje tomu aj klip natočený ku skladbe Cold Demons. Aj keď zostala zostava bez najmenších zmien, hudobný obsah sa zmenil. Okrem spomínaných kopákov sa zmenil aj zvuk gitár, síce stále typický VADER, ale už znejú tlmenejšie aby nahrávka pôsobila ťažšie a devastačnejšie. Tomu prispôsobili aj spôsob hrania, ubrali technickosť a experimentálne tendencie v prospech nekompromisného ničenia. Aj tá nenápadná melodika bola pochovaná do podzemných bunkrov. Hneď od úvodných tónov sme vystavení surovej paľbe, väčšinou sa striedajú klepačky so zrýchleným old skull tempom kopák rytmičák. V určitom zmysle mi "Litany" pripomína "Panzer Division Marduk" od Marduk, ktorý vyšiel asi rok predtým, čiže inšpiračné zdroje by mohli byť sčasti vysvetlené. V menšej miere by sa dali pridať aj také veci ako Terrorizer, alebo Krisiun. "Black to the Blind" mal silnejšie skladby, len mu nepomohol nevýrazný zvuk. Z tohto opisu by sa mohlo zdať, že sa vytratila variabilita skladieb a naozaj je tomu tak, stredných, alebo pomalších temp je tu ojedinele. Len v spomínanej klipovke Cold Demons predviedli svoj odveký inšpiračný zdroj Slayer, v strede skladby zahrali typické Thrashové sekačky. Upozornil by som aj na sólo v titulnej Litany, ktoré je jediné melodickejšie, ostatné sú skôr kratšie v chaotickom duchu. Na záver znova nahrali starú vykopávku The Final Massacre z debutu, len teraz ju tak prerobili do modernejšieho kabátu, že by ju niekto nepozorný nemusel ani spoznať. Pod ťarchou guľometnej paľby je teraz Piotrov vokál trochu nevýrazný, akoby utopený medzi tým rachotom. Po určitom čase sa dá na to zvyknúť, svoju prácu si ale odviedol poctivo ako vždy, jeho vojenské rozkazy dokonale podtrhujú celkový militantný feeling nahrávky. Určite môžem povedať, že sa jedná o ich najnásilnejší a najnekompromisnejší album, ktorým ukončili svoju prvú kapitolu najvplyvnejšej poľskej DM bandy. Týmto znova prerazili k väčšiemu labelu, akým Metal Blade rozhodne je. Japonská verzia už tradične obsahuje 2 bonusy v podobe skladieb Red Dunes (01:12) a Lord of Desert (02:00), ktoré mnoho fans možno ani nikdy nepočulo. Tajomný obal má na svedomí Jacek Wišniewski ako minule. Texty znova Pawel Wasilewski a Pawel Frelik s prispením Piotra, ktorí sa sčasti opreli aj o egyptské témy. Pol hodina Death Metalu pevne zabaleného do hustého a koncentrovaného tónu. Nie je tak temný ako "De Profundis", ale čo sa im určite podarilo, že je odlišný než čokoľvek čo dovtedy spravili.