VASSAFOR / SINISTROUS DIABOLUS, Iron Bonehead Productions, split CD ´14, NZL
O tom, že austrálsky a novozélandský extrémny underground je úplne zvláštny, tajomný a záhadný, už všetci vieme, presne takto by sa dalo charakterizovať aj splitko dvoch šialených kapiel z Nového Zélandu, VASSAFOR a SINISTROUS DIABOLUS. VASSAFOR je fascinujúca kapela, ktorá už dokázala prekvapiť svojimi predošlými titulmi, konečne sa znova stretávam s niečím novým od tejto chásky a aj keď ide iba o split, myslím, že dve skladby presahujúce 20 minút sú dostatočne lákavé na prebádanie. Prvá skladba Ossuary In Darkness predstavuje fascinujúcu jazdu najtajomnejšími zákutiami bizarnej hudby plnej strašidelnej atmosféry a dokonalého soundu pripomínajúceho leptavé bahno na dne schátralej rokliny. Tento song trvá skoro 15 minút a ja neviem odtrhnúť uši od reproduktorov, riffy sa nádherne kľukatia čudnými zákutiami kompozície, všetko je premyslené tak, že vždy po zahratých riffoch všetko napreduje, už sa nič nevracia a vy len môžete čakať čo sa objaví. Aj keď je hudba VASSAFOR ortodoxná, vo svojej podstate aj zvláštne progresívna spomínanou kompozíciou, taktiež originálna a so svojou spráchnivenou tvárou vytvára úžasný pohľad do jadra zla. Fanatické tremolá hnané oddanosťou pre temnotu a zvrhlosť vytvárajú zhýralé melódie smrti, nad všetkým týmto cítiť pach skúsenosti a sebavedomia. Druhou skladbou je cover Son of The Moon od gréckych zabudnutých Blackových majstrov Varathron, skladba jednoznačne melodickejšia a trochu prístupnejšia, no v podaní VASSAFOR dokonale hustá a nečistá. Cítiť, že tu melodika nie je vlastná kapele, ale aj tak je tento majsterštich dokonale vybrúsený a skvele sa hodí do zbierky tohto splitu. Zaujímavé je, že v niektorých momentoch mi v tomto tracku chlapi pripomínajú Morbid Angel z obdobia F, či už soundom, pocitmi, riffami, atmosférou. Druhá kapela SINISTROUS DIABOLUS na to ide zas z iného súdka, pri VASSAFOR sa stretnete s diabolským, neučesaným a špinavým BM, pri SD zas s odporným a prekliatym Funeral Doomom. Skladba Aeon Tenebris - Aeon Lacrimis - Aeon Mortem zľahka presahuje 20 minútovú časomieru a poslucháča dostáva nadpozemskou atmosférou. Všetko je dosiahnuté hlavne pomocou klasických nástrojov s pár efektmi, SD vás prekvapia ešte pomalšou hudbou než budete očakávať, všetko sa lepí a leptá, ultra pomalé údery na rytmičák do púšťaných riffov, do toho chorály a démonický prejav N. K. S. za mikrofónom. Každý znalec staršej extrémnej scény určite spozoruje veľkú podobnosť s austrálskou zúfalou kapelou Disembowelment, niekedy mi to príde až ako tribute kapela v tom zmysle, že hrajú len svoje skladby, ale pritom ako by sme počúvali nikdy nezverejnené skladby z „Transcendence Into The Peripheral“. Atmosféra medzi oboma kapelami je viac než identická, SD používajú snáď všetky rovnaké technické aj hráčske fígle ako ich „zosnulí“ kolegovia, táto kapela poteší predovšetkým fans tejto legendy. Samozrejme niektoré prvky sa snažia použiť vlastné, ale v konečnom dôsledku ide o uctievanie a možno držanie pri živote niečoho veľmi originálneho, čo sa zrodilo v prvej polke 90tych rokov. To, čo odlišuje obe kapely od seba najviac, je len melodika, Disembowelment boli tak prefíkane originálni, že napodobniť ich melodiku je nemožné, ak by sa o to ktokoľvek v čo najväčšej miere pokúsil, už by to bola čistá kopírka bez vlastnej invencie. Celkove na mňa viac zapôsobili VASSAFOR, nielen originalitou, ale hlavne desivou atmosférou a zhovädilým a pokazeným soundom, celkove je toto splitko niečo pre fajnšmekrov hlbokej temnoty. Za VASSAFOR 10, za SINISTROUS DIABOLUS 9, takže suma sumárum sa to stretá v polovici.
3/44:01/ 9,5 Mortuary
facebook.com/pages/Vassafor/122700671091826
http://sinistrousdiabolus.bandcamp.com/
O tom, že austrálsky a novozélandský extrémny underground je úplne zvláštny, tajomný a záhadný, už všetci vieme, presne takto by sa dalo charakterizovať aj splitko dvoch šialených kapiel z Nového Zélandu, VASSAFOR a SINISTROUS DIABOLUS. VASSAFOR je fascinujúca kapela, ktorá už dokázala prekvapiť svojimi predošlými titulmi, konečne sa znova stretávam s niečím novým od tejto chásky a aj keď ide iba o split, myslím, že dve skladby presahujúce 20 minút sú dostatočne lákavé na prebádanie. Prvá skladba Ossuary In Darkness predstavuje fascinujúcu jazdu najtajomnejšími zákutiami bizarnej hudby plnej strašidelnej atmosféry a dokonalého soundu pripomínajúceho leptavé bahno na dne schátralej rokliny. Tento song trvá skoro 15 minút a ja neviem odtrhnúť uši od reproduktorov, riffy sa nádherne kľukatia čudnými zákutiami kompozície, všetko je premyslené tak, že vždy po zahratých riffoch všetko napreduje, už sa nič nevracia a vy len môžete čakať čo sa objaví. Aj keď je hudba VASSAFOR ortodoxná, vo svojej podstate aj zvláštne progresívna spomínanou kompozíciou, taktiež originálna a so svojou spráchnivenou tvárou vytvára úžasný pohľad do jadra zla. Fanatické tremolá hnané oddanosťou pre temnotu a zvrhlosť vytvárajú zhýralé melódie smrti, nad všetkým týmto cítiť pach skúsenosti a sebavedomia. Druhou skladbou je cover Son of The Moon od gréckych zabudnutých Blackových majstrov Varathron, skladba jednoznačne melodickejšia a trochu prístupnejšia, no v podaní VASSAFOR dokonale hustá a nečistá. Cítiť, že tu melodika nie je vlastná kapele, ale aj tak je tento majsterštich dokonale vybrúsený a skvele sa hodí do zbierky tohto splitu. Zaujímavé je, že v niektorých momentoch mi v tomto tracku chlapi pripomínajú Morbid Angel z obdobia F, či už soundom, pocitmi, riffami, atmosférou. Druhá kapela SINISTROUS DIABOLUS na to ide zas z iného súdka, pri VASSAFOR sa stretnete s diabolským, neučesaným a špinavým BM, pri SD zas s odporným a prekliatym Funeral Doomom. Skladba Aeon Tenebris - Aeon Lacrimis - Aeon Mortem zľahka presahuje 20 minútovú časomieru a poslucháča dostáva nadpozemskou atmosférou. Všetko je dosiahnuté hlavne pomocou klasických nástrojov s pár efektmi, SD vás prekvapia ešte pomalšou hudbou než budete očakávať, všetko sa lepí a leptá, ultra pomalé údery na rytmičák do púšťaných riffov, do toho chorály a démonický prejav N. K. S. za mikrofónom. Každý znalec staršej extrémnej scény určite spozoruje veľkú podobnosť s austrálskou zúfalou kapelou Disembowelment, niekedy mi to príde až ako tribute kapela v tom zmysle, že hrajú len svoje skladby, ale pritom ako by sme počúvali nikdy nezverejnené skladby z „Transcendence Into The Peripheral“. Atmosféra medzi oboma kapelami je viac než identická, SD používajú snáď všetky rovnaké technické aj hráčske fígle ako ich „zosnulí“ kolegovia, táto kapela poteší predovšetkým fans tejto legendy. Samozrejme niektoré prvky sa snažia použiť vlastné, ale v konečnom dôsledku ide o uctievanie a možno držanie pri živote niečoho veľmi originálneho, čo sa zrodilo v prvej polke 90tych rokov. To, čo odlišuje obe kapely od seba najviac, je len melodika, Disembowelment boli tak prefíkane originálni, že napodobniť ich melodiku je nemožné, ak by sa o to ktokoľvek v čo najväčšej miere pokúsil, už by to bola čistá kopírka bez vlastnej invencie. Celkove na mňa viac zapôsobili VASSAFOR, nielen originalitou, ale hlavne desivou atmosférou a zhovädilým a pokazeným soundom, celkove je toto splitko niečo pre fajnšmekrov hlbokej temnoty. Za VASSAFOR 10, za SINISTROUS DIABOLUS 9, takže suma sumárum sa to stretá v polovici.
3/44:01/ 9,5 Mortuary
facebook.com/pages/Vassafor/122700671091826
http://sinistrousdiabolus.bandcamp.com/
