VENOM zostanú navždy, ale fakt navždy jednou z najuctievanejších Metalových kapiel všetkých čias, jednoducho ich meno bude vždy zlatým písmom zapísané v pekelných archívoch a v extrémnom Metale si zaslúžia pozíciu medzi troma najlepšími kapelami do konca vekov. Kto v roku 1981 prišiel s niečím tak extrémnym a rovno definoval nový Metalový smer, žáner, kult? Jedine VENOM a nikto iný. Kapelu v tej dobe tvorili traja malomocní šialenci Cronos, Mantas a Abaddon, mená ktoré dodnes budia vysoký rešpekt a budú večnou inšpiráciou pre okultnú a Satanskú hudbu. Pôvodne sa tento materiál mal objaviť ako ďalšia demo nahrávka, no majiteľ Neat Records bol opačného názoru, samozrejme určite chcel niečo na kapele aj trhnúť a tak sa „Welcome To Hell“ stal debutom tejto britskej legendy, všetko malo byť tak ako sa stalo. Z dnešného pohľadu ich nedokonalosť, jednoduchý prístup, špinavá produkcia, ale o to autentickejší odtlačok diablovej tváre sú tým výrazivom čo definovalo Black Metal do budúcnosti. Samozrejme z pohľadu dnešného je ich hudba skôr Rock´n´Roll spriahnutý s NWOBHM a Punkom, no duchovne dostali do svojej hudby niečo tak špecifické, že rozhodne môžeme hovoriť o proto Black Metale so všetkým, čo takáto hudba potrebuje. Riffy ponúkajú nie príliš veselé, ale skôr morbídne harmónie, bicie sú svojou primitivitou totálne úprimné, basová gitara prináša rozruch do toho všetkého a Cronosov vokál je stelesnením už rodiaceho sa určitého kriku, napol šialenstva, len nie spevom, ale o tom Black Metal má byť. Kapela bola vo svojich začiatkoch ovplyvnená Motörheadom, Mercyful Fate, Iron Maiden, ale aj niektorými Punkovými legendami a kto vie kým ešte. Pozrime sa ale bližšie na ich ultimátnu prácu. Skladby majú svojho ducha tak silného, že pomýliť si ich s niekým iným by bolo trestným činom, názvy skladieb boli inšpiráciou pre mená ďalších vyvrheľov z podsvetia a logo, či samotný výjav obalu sú niečím tak mocným, že stačí letmý pohľad a zjaví sa vám v mysli jediné slovo KULT! Skladby sú vystavané na silných melodických riffoch, ktorým dominuje Punková neuhladenosť, Rock´n´Rollová špinavosť, ale aj zručnosť a technické možnosti odpovedajúce dobe NWOBHM. Zoberme si ako príklad prvú Sons of Satan a jej začiatok, ktorý vôbec nie je melodický, skôr zadupaný pod zem svojou neohrabanosťou, ale takéto momenty na VENOM predsa zbožňujeme. Časom sa viac otvára do melodickejších rozsahov, no po gitarovej stránke je to poriadny bodrel a blato, kde Cronosov vokál udáva to, čo si zo skladby zapamätáte najviac. No i tak túto skladbu možno radiť medzi oltárne záležitosti a najdrsnejšie veci aké zložili. Už druhá Welcome To Hell začína klasickým RnR riffom s perfektne vykonštruovaným tempom bicích, refrén vás zrazí k zemi v prvom momente. V gitarových riffoch sú zapísané prvé mystické, ale aj okultné mátožnosti, Mantas dobre sleduje stopu zla a vie ako RnR posunúť na ľavú cestu tak, aby z toho nevzniklo niečo len hudobné. V podstate riffy sa opakujú stále dokola, ale vy si neprajete počuť nič iné. Vokály sú ešte démonickejšie ako v predošlej, Cronos šepká a kričí ako posadnutý, všetko toto sú pamäte Metalu, matrica. Schizo pokračuje v pomätených hlbokých gitarových možnostiach, výpady bicích a Cronosove spevy sú unikátne, basová linka dosť vybočuje z gitarovej línie a tvorí si často samostatné breaky. Prúd kompozície je šialený, akoby ste boli tokom rieky, či ešte lepšie magmy zosúvaný stále hlbšie a hlbšie. V riffoch je škaredosť a chorá vízia striedaná s určitým nadhľadom a menšími srandičkami, ktoré sú pre Venom absolútne typické, a práve to, že to nebrali úplne na 100% vážne z nich robí ešte mohutnejšie obludárium. Inštrumentálka Mayhem With Mercy je úžasná, v tak krátkom čase toľko prívalu atmosféry, toto sú čisté ranné 80te roky, údery na gong, poblúznené tóniny v pozadí a ďalšie strigônske fígle. Poison je ďalšou klasickou hymnou VENOM ako každá skladba na tomto monštruóznom albume. Od začiatku jeden veľkolepejší riff za druhým, akoby ste nazerali do priepasti, ale zároveň sami do svojho vnútra. Skladba je dokonale vystavaná, je ako had, ktorý sa pozerá priamo do očí, vynikajúce HM refrény, gitara má zvuk ako peklo, tu cítiť napr. vplyv Mercyful Fate z ich ranného obdobia. Mantas dosiahol veľmi zvláštny zvuk svojho nástroja, znie trochu v pozadí, odmerane, ale stále je prítomný a originálny. Motörhead využívali omnoho hlasnejšie gitary, VENOM na tomto albume dali viac do popredia bicie (tie kopáky!!!) a basgitaru. Vokál je úplne vpredu, Cronosovi je perfektne rozumieť a jeho texty sú viac než jedovaté, skvelá zbraň proti všetkému svätému. Live Like An Angel, Die Like A Devil je skladba, ktorú zložili ešte pred týmto albumom, no je poctivo a do detailu poskladaná z ľudských kusov kože, kostí, krvi a ďalších potrebných ingrediencií. Nevedno jej vytknúť ani mäkké f, veľká vec s mohutnou gitarovou výstavbou a Cronosovým rýchlym frázovaním, silné refrény, dokonalé sóla a nekonečná delostreľba Abaddona. Witching Hour, ten začiatok je na infarkt, riffy prvej ligy aj keď značne ovplyvnené britským Punkom, no v podaní VENOM je to krutá záležitosť. Nenapodobiteľné, originálne, schátralé a tisícmi vetrami ošľahané. One Thousand Day In Sodom, už len pri vyslovení tejto skladby sa musí každému old schoolistovi scvrknúť krivák a zaliať ho pot, skladba skladieb? Je v nej cítiť úplné zverstvo, zámer priniesť to najnechutnejšie čo v tej dobe šlo, zlo, zaklínanie, čierna mágia, rúhanie, krv stekajúca po stenách, diablov pohľad a riffy, ktoré robia túto skladbu hymnou. Nakoniec zostáva trojica nesvätých skladieb Angel Dust, In League With Satan (absolútny uctievačský KULT) a Red Light Fever. VENOM to vo svojej dobre natreli snáď všetkým, ich zvuk a práca inšpirovali stovky a tisíce iných, začali sa rodiť ďalšie Satanské manifesty, ktoré navždy prisahajú práve na VENOM, korene zla v Metale. Pri takomto albume vám príde úplne trápne sa v Metale držať nejakej profesionality, čistoty, absolútnej rýchlosti, techniky, presnosti a ďalších „vylepšení“, ktoré z Metalu robia len učesanú bábiku. Album „Welcome To Hell“ bol nahratý za tri dni, žiadne papranie sa v detailoch, len poctivosť, úprimnosť a snaha o okultné riešenie hudby, jedenástka krátkych skladieb, ktoré sa stali legendou.
VENOM „Welcome To Hell“, Neat Records, CD´81, UK


11/39:45/-                                               Mortuary


http://www.venomslegions.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]