VHORTHAX „Nether Darkness“, Iron Bonehead Productions, EP´18, RUS

VHORTHAX sa už teraz zdajú byť novou čiernou hviezdou na Black / Death Metalovom poli, veď ich debutové EP „Nether Darkness“ vydávajú samotní Iron Bonehead, ktorí majú zväčša dobrý vkus pre vydávanie. VHORTHAX tvoria traja ruskí mágovia na nástrojoch, Nicholas-N.A.-I.I. na bicích, M.P. gitara a basa a napokon Morkh na vokáloch. Hudobne sa táto trojka dobre odráža od všetkých tých metafyzických okultných nových kapiel, no ich smrteľný drink je celkom účinný a zdá sa, že dokážu byť aj svojskí. EP obsahuje len štyri riadne skladby a klasické intro a outro, ako vždy. Po intre The Mass, kde počujeme mátožné, ale aj rituálne zvuky, prichádza odkrytie kariet v podobe The Levitating Grave, čo je dosť vydarená skladba. Chlapi ju postavili na silnom základe a inak sa ani chápať nedá. Slušné riffy vedú harmónie skrz pochmúrne koridory v mŕtvolných kryptách aby tak pozostatky účelovo uložené vo výklenkoch zobudili násilnou rituálnou ceremóniou. V skladbe dominujú pomalšie, ale strašidelné vibrácie tvoriace hlavnú atmosférickú líniu skladby, na to sa skladba rozprúdi do Death Metalového ošiaľu so zaujímavým drkotavým a brbtajúcim growlingom, pripomínajúcim záchvat práve zobudeného nebožtíka po stáročia spiaceho vo večnosti. Skladba naozaj vykazuje desivé okultné tendencie, kde tu mi pripomína niečo ako prepojenie Necros Christos s Grave Miasma, alebo niečo podobné. Túto skladbu by som odporúčal počúvať vo vhodnom prostredí, minimálne v noci o samote pre prehĺbenie jej unikátnej vízie. Ďalšia Stabat Mater sa zo začiatku tvári ako klasický valiaci Death Metal, opakujúca sa melódia, no vokál poukazuje na niečo, čo nie je v poriadku, znova vysušená mŕtvola prehovára. Postupne sa riffy rozvíjajú do jemnocitnejších Black Metalovejších nálad, čím dobre kontrastujú voči tým chromatickým Death Metalovým výbuchom. VHORTHAX dobre pochopili ako sa ponoriť do magického znenia tak, aby to všetko desilo. Spomalenie v druhej polke skladby prichádza ako inkantácia a následné rýchle zjavenie entity, prekvapenie, ktoré vás môže rovno zdeformovať. Vokály v tejto pasáži sú ešte ohavnejšie, občas sa do mŕtvolného reptania uvoľní akýsi vysoký hlas plačúceho anjela, čo pôsobí dosť desivo v celkovom kontexte. Thy Foul Graal je zo začiatku tiež príjemným Death Metalovým osviežením, no našťastie nekopírujúc žiadnu legendu, táto ruská sqadra vždy pridá niečo, čo ich vyhodí z bežne pulzujúceho Death Metalu. Black Metalová rovina skladby prináša nepokojné disonantné variácie s modernou podobizňou zohavenia, melodicky sa na tieto často ťažko napojiť, no ich kolorit je všadeprítomný a výrazne dramatický. Posledná Crushing The Vessels of Trinity začína hrôzostrašným výkrikom spod veka rakvy a následne vás zmetie Black Metalové disonantné tornádo s nemožnou melodikou a pokrivenými tónmi. Celkove je zaujímavé počuť tieto moderne ladené disharmonické gitarové manévre striedajúce sa s OSDM výbuchmi, ktoré sú strašidelnejšie než klasický rytmický Death Metal. Táto skladba napr. nie je tak výrazná ako prvá The Levitating Grave, skôr pôsobí zavádzajúco a odstrašujúco, ponúka možnosti, ktoré sa časom ukážu ako zlé, ale to už bude neskoro. Zle fungujúce riffy sú do väčšej miery originálne a ťažko kapelu v tomto momente k niekomu prirovnať. Zvuk celej nahrávky je dosť čistý, ale aj ťažký, má skôr DM vibrácie, myslím, že by svoj zvuk celkove mohli ešte viac zastrieť a dať mu ešte osobitejší výraz, no už teraz sú na dobrej ceste. Outro Altar II – The Descent of The Martyr vás tiež uvrhne do chladnej krypty kde sa spoza stien ozývajú vzlyky dávno mŕtvych neznámych, o ktorých charaktere a povahe nemôžete mať žiadne indície.