Ďalšia nová kapela z Anglicka, znova duo a znova hektolitre temnoty, desu a chaosu. Reč je o kapele VORAGE, ktorá vznikla v roku 2013 a hneď o rok na to už vydávajú tieto tri nechutné skladby z ktorých vás zamrazí na chrbte. Niečo na tejto kapele je veľmi dobré, no niečo zas menej, takže zas je to ťažké rozhodovanie čo sa týka kritiky a bodovania samotného. To čo je na tejto kapele zlé a bije to priam do očí, je prílišná podobnosť s Portal, Irkallian Oracle, či Mitochondrion, niektoré pasáže sú doslova ako cez kopirák prebraté od starých Portal, napr. v druhej skladbe Deatheodidact. Tu máme moment kedy si ani nie som úplne istý, či sa nejedná o cover verziu určitej časti skladby, podobnosť je tu priam 100%! Dokonca aj vokál Al – Xula je tak nápadne podobný Curatorovi, že vám napadne myšlienka, či náhodou nehosťoval na tomto prehnitom deme. Na druhej strane zas musím pochváliť, že kapela si svoju prácu odvádza na jednotku, riffy sú správne zaobalené zeleným slizom. Gitary majú totálne podobný zvuk ako Portal, len s tým, že je viac údernejší a ostrejší, Portal vždy zaobchádzali so zvukom opatrne a snažili sa ho zakryť do silnej hmly aby vznikla desivá atmosféra. VORAGE teda odkryli všetky karty a vyrukovali s kryštálovým zvukom, ktorý im ale na atmosfére neuberá. Gitary sú veľmi dominujúce a hlučné, no riffy môžete krásne čítať a počúvať. Melodika je presne tak isto pošahaná ako u austrálskych kolegov, desivé ťahanie tónov smerom hore, a ešte vyššie až je to neprirodzené a zrazu tónový pád a znova hore, dolu. Vznikajú z toho morbídne obrazce smrti, všade okolo vás sa rozprestrie dym, ktorý sa vzal nevedno odkiaľ, jeho hustota začína presahovať normu vnímania až nevidíte nič. Niečo sa vás dotýka, je to chladné ale mokré aj lepkavé, objavujú sa tváre bez identity, no vidia vás. Jednoducho dokonalé strašenie a bezmocnosť. Kapela vôbec nepoužíva gitarové sóla (snáď až na opakujúcu sa vyhrávku v Deatheodidact), všetko sa nesie na nechutných vlnách hrubých riffov a do toho sú dobre zahraté bicie, tie taktiež nemajú tendenciu sa skrývať, sú rovnako odporné ako gitary. V tomto majú Angličania bližšie zas ku Mitochodnrion. Počuť to hlavne v poslednej skladbe Vorage, ktorá je akoby poctou pre týchto Kanaďanov. Demo je celkove dosť krátke, obsahuje len tri kúsky o celkovej dĺžke cez 20 minút, no na prvotinu to úplne stačí a obrázok o nich si spravíte hneď. Jednotlivé skladby nemajú tú typickú silu akou disponujú mnohé old school kapely, myslím tým, že skladby sa vám nezaryjú rýchlo do podvedomia a ťažko sa vám budú vynárať len tak v hlave, na to by ste museli toto demo počúvať asi 20 krát za deň. Hudba VORAGE je komplexnou hrôzou, ktorá má silu v momente počúvania, exituje len keď ju počúvate, ako náhle stíchne, akoby prestala existovať, akoby vtrhla do našej reality len omylom, alebo zlou evokáciou. A práve v tomto je sila ich hudby, je to niečo iné než bežný Metal, len je trochu smutné, že sa príliš podobajú na spomínané spolky. Na druhú stranu, kapiel podobných nie je až tak veľa. Preto je z jednej strany moje bodovanie aj dobré, no na druhej strane aj slabšie, ak by neexistovali spomínané kapely, body by šli radikálne smerom hore.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
VORAGE „Vorage“, Exitium Productions, Demo ´14, UK


3/20:50/ 7,75                                  Mortuary


https://www.facebook.com/vorageband