WITCHCULT „Cantate of The Black Mass“, Vendetta Records, CD´19, DEN

Ešte v polke marca vyšla v Dánsku zaujímavá nahrávka, ktorá na seba nestrhla zas toľko pozornosti ako iné Black Metalové nahrávky, no to rozhodne nič nemení na tom, že ide o strhujúci a dych berúci materiál. WITCHCULT je dosť nová kapela, ktorá sa prezentuje v tomto roku hneď plným albumom, no po amatérskych chybách tu nie je chýru ani slychu. Kapelu tvoria piati hudobníci, pričom v zostave figurujú dve gitary, samostatný vokál, basa a bicie, v Black Metale trochu netradičné. Dve gitary spôsobujú detonačné výbuchy riffov hutného charakteru, preto môže niekomu prísť, že v ich tvorbe je cítiť aj duch Death Metalovej mohutnosti. Niečo pravdy na tom bude, no ak sa pozorne započúvate do hĺbky riffov, je ťažké prepočuť čisté čierne postupy s víriacimi sa tremolami ako v snehovej búrke. Samozrejme nie všetky riffy sú tohto charakteru, kapela je v komponovaní dosť zdatná a predvádza zaujímavú plejádu niekedy skutočne zaujímavých riffov. Tým nechcem povedať, že ich tremolá sú nudné a bežné a len tie ostatné riffy stoja za počúvanie. Na skladby treba nahliadať komplexne. Prepájanie motívov je dosť prirodzené a skladby sú postavené na pevných stabilných základoch, aj napriek variabilnému vedeniu gitár majú skladby hustú atmosféru a potrebnú diabolskú razanciu. Často vás prekvapí tlak, alebo až pretlak hutnosti produkcie, za to môžu okrem dvoch gitár aj basovo ladené bicie a hlboko položená basa. Všetky nástroje sú úctyhodne ozvučené, takže vytvárajú robustnú stenu basového ničenia. Vyváženie špinavosti a dobrého zvuku, aby bolo všetko počuť, je v presnom pomere. Nemusíte sa obávať že prepočujete niektorý inštrument, na druhej strane „Cantate of The Black Mass“ pôsobí ako pravý undergroundový holokaust, no o lo-fi produkcii nemôže byť ani reč. Toto isté by som mohol preniesť aj na pomer technických zdatností hudobníkov proti deštruktívnemu a negatívnemu vrcholeniu brutality. Riffy sú v mnohých momentoch dosť prepracované na Black Metal, no nepreháňajú to do takej miery, aby to bolo do očí bijúce. Dokážu z techniky vyťažiť potrebnú hudobnosť tak, že pre niektorých ortodoxných Black Metalistov milujúcich len minimalistický masaker to už bude cez čiaru, no pre otvorenejšie mysle bude ich technický um prínosom a obohatením. Na druhú stranu, ako som už napísal, nemusíte sa obávať nejakého technického zbytočného preháňania, všetko to vyvažuje desivá atmosféra, silná brutálna stopa gitár, ale aj divokosť, rýchlosť, tak potrebná v tomto žánri. Natrafíte tu aj na momenty kedy budete mať pocit, že stojíte uprostred ničivého víru, vaša myseľ môže expandovať, no telo by to rozhodne neustálo, preto vám nahrávka sprostredkuje duševnú apokalypsu v priamom prenose. Hudobne sú WITCHCULT ovplyvnení hlavne severskou scénou 90tych rokov, od Mayhem, cez Dissection, Watain až po Dark Funeral. Vyslovene nekopírujú ani jednu z týchto legiend, berú si len niečo z ich odkazu a pridávajú nejaké to Death Metalové výrazivo aby dosiahli maximálnu rezistenciu a detonačný efekt. Osobne si myslím, že ak by zvuk „Cantate of The Black Mass“ bol viac chladný a prízemnejší, nahrávka by pôsobila dosť odlišným dojmom. Bola by to čistá Black Metalová masakra, takto to znie ale viac zaujímavo a pridáva to ďalší rozmer. Vokál Spedalska je unikátne čierny, priškripnutá poloha je dobre zvolená do tohto duniaceho hromobesu, čím vytvára silný kontrapunkt voči hlbokému soundu. Nepoužíva ani malý náznak murmuru alebo iných druhov vokálov, len agresívny prístup, jedovato frázované slová a originálny spôsob spevu. Ak máte radi ničiaci prístup v Black Metale s inteligentným prístupom v kompozícii, technike hrania, ale aj horiacou atmosférou, mali by vás WITCHCULT dostatočne pohltiť!