ZVIJER „Vječnost Truleži“, Iron County Records, MC´17, BIH

Stále sa oplatí vyhľadávať aj staršie veci, ako napr. túto kazetu od ZVIJER z Bosny a Hercegoviny. Objavil som ich úplnou náhodou a určite ste už čítali rozhovor, ktorý sa nám podarilo s nimi spáchať. Je zaujímavé, že tento ich debut vyšiel iba v MC podobe a to dokonca v limitke 100 kusov, tomu hovorím underground. Kapela vznikla v roku 2013 a pred debutom stvorili len demo z toho istého roku „Svi Putevi Ka Smrti Vode“ a singel „Heretical Balkanian Sabbathism“ z roku 2016. Debut disponuje kvalitným surovým Black Metalom ovplyvneným druhou vlnou, no len ťažko hľadať nejakú ikonu, ktorá by sa na ZVIJER vyslovene podobala. Ich štýl je barbarský aj keď nie tak brutálny ako napr. Blasphemy, alebo Beherit, hrajú skôr klasický Black Metal s premyslenými štruktúrami skladieb, melodikou sebe vlastnou a atmosférou nihilizmu a smrti. Skladby sú od seba celkom dobre rozpoznateľné, nejedná sa o tak monotónne vyjadrenie ako na skorých nahrávkach Burzum, alebo Dark Throne. Oproti týmto mohykánom sú ZVIJER viac harmonickí a premyslenejší, stále máte pocit, že počúvate hudbu a nie nenávistnú masakru hnanú šialenstvom. To ale neznamená, že ich hudba nie je tak temná, alebo rýchla. Zvuk je oproti klasickým BM aktom 90tych rokov viac dynamický, modernejší, no zachováva si analógové podhubie, teda všetky nástroje sú dobre rozoznateľné, no ako celok to nerobí pre Black Metal žiadnu hanbu. Osobne si ale myslím, že keby pridali ešte trochu špiny a zatemnenia soundu, bolo by to ešte viac ku prospechu veci. Riffy sú celkom rozmanité, od klasických tremol cez jemnocitnejšie (no nie v zmysle moderného BM) až po zasekávačky, ktoré sa niekedy môžu približovať až k Thrashovým tradíciám. Melodika je pôsobivá, ale pre BM aj trochu zvláštna, nie je úplne komplikovaná na počúvanie, možno by som ich štýl mohol mierne prirovnať napr. k Čechom Silva Nigra. Aj keď harmónie a ich charakteristika je v plnom súlade s druhou Black Metalovou vlnou, je tu cítiť určitú balkánsku mentalitu čím sa výraznejšie odlišujú od nórskych kapiel. Aj keď majú ZVIJER iba jedného gitaristu, nahraté boli dve gitarové linky, sú celkom slušne prepracované, prevrstvené a až pri pozornom počúvaní si uvedomíte obe harmónie. Gitary sú hnané výškovo, takže si môžete vychutnať aj hlboké basové linky, tie síce nevytárajú časté samostatné breaky, skôr sú hrané v klasickom móde. Bicman svojou hrou pridáva kapele na živelnosti, jeho hra je mohutná, pôsobí burácajúco akoby ste stáli tvárou v tvár silnému vetru, no jeho hra je dosť bohatá, používa časté prechody, klepačky, s kopákmi tvorí často zaujímavé tempá. Vokál je prednesom klasického krákania, no nie hystericky podávaného, Knjaz svoje hrdlo deformuje do škripotu, ako keď vŕzgajú staré nenamazané dvere. Spieva ako v rodnom jazyku, tak aj v anglickom, no prevažuje viac domovina, tento jazyk je pre Black Metal trochu netypický, no môže to trochu pôsobiť ako ďalšie slovanské jazyky. Ak nemáte problém s Poľštinou, alebo Češtinou, určite si na tento jazyk zvyknete. Texty sa zaoberajú mizantropiou, uctievaním smrti, ale taktiež balkánskym temným folklórom, čo tak trochu pripomína našich Malokarpatan v určitej paralele. Hudba tu jednoznačne presahuje barbarskosť podania, myslím tým kompozíciu, štruktúry jednotlivých skladieb, čistotu hrania a podanie, no kapela aj tak pôsobí surovo a typicky Black Metalovo. Môžem dokonca napísať, že ich skladby sú do značnej miery chytľavé, no nie až natoľko aby sa na vás nepríjemne lepili, ich melodika je striedma, nesnaží sa na seba vyslovene pútať, ale ani odpútavať od seba pozornosť. Debut ZVIJER dopadol z môjho pohľadu dosť slušne, ak máte radi absolútne klasický Black Metal so sólami, čistými riffmi a dobre odohratými bicími, mali by ste sa po tejto bande poobzerať.