[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
HETROERTZEN asi netreba nijako zvlášť predstavovať, Black Metaloví fans určite ich mocné diela poznajú a kto nie, mal by to čo najskôr napraviť. Tento spolok pochádza z Chile, no neskôr sa presťahovali do chladného Švédska, čo je poriadny geografický skok. Samozrejme aj na túto skutočnosť som sa Fratera D (bicie) spýtal. HETROERTZEN patria medzi kapely, ktoré majú jedinečný a osobitý prístup k žánru, z ich hudby vyžaruje spirituálna temnota, cítiť ceremoniálnu mágiu a zápach po myrhe a iných kadidlách. V textoch sa často venujú Luciferiánskej mágii, sú to mágovia čierneho umenia a hudobných kúzel. Za sebou už majú 6 albumov, nekašlú sa príliš s krátkometrážnymi vecami, rovno idú po plných dielach. Najnovší album „Uprising of The Fallen“ je už nejakú dobu vonku, tak sa ponorme do myšlienkových pochodov Fratera D.


Prednedávnom ste vydali svoj najnovší album „Uprising of The Fallen“ po troch rokoch. Zo začiatku ste vydávali albumy celkom častejšie, neskôr sa však rozmedzie medzi jednotlivými albumami naťahuje. Čím si to vysvetľuješ?
Možno je za tým skutočnosť, že sme boli tentoraz oveľa viac na cestách, cestovali oveľa viac ako kedykoľvek predtým, preto sme nemali čas na písanie nového materiálu. Aj keby sme chceli. Navyše, niektorí členovia majú prácu, alebo štúdie, o ktoré sa starajú a dlhý zoznam niektorých ďalších osobných vecí, ktoré všetci poznáte.
Akonáhle sa dostaneme domov z koncertu, napríklad; musíme sa pripraviť na ďalší a tak ďalej. Práve teraz sa pripravujeme na ďalšie vystúpenie vo Fínsku a krátke turné v Čile.
Plán je potom začať písať nový materiál a skúsiť sa sústrediť na ďalšiu nahrávku, na ktorú sa každý z nás veľmi teší.



Mohol by si naznačiť prečo a za akým účelom ste dali život vašej kapele? Myslím, že prvotný impulz býva často dosť zaujímavý, mnoho kapiel sa ho drží až dokiaľ vydrží, iní svoju filozofiu časom zmenia...
Iste, toto je pravda. Robím hudbu už viac než 20 rokov a vtedy to bola len potreba, aby som to (Moja umenie: hudba, poézia a imidž) posunul o krok ďalej a rozvíjal s časom, aby som priniesol čerstvé myšlienky do Black Metalového kruhu. Myslím skutočne priniesť niečo hodnotné vo všetkých smeroch. V opačnom prípade by si na to mal zabudnúť a nechať si to len pre seba.
Mnohí jednotlivci sa o tento bod veľmi nezaujímajú a v dôsledku toho dlho ani nevydržia. Takže pred vstupom do tohto ďalšieho kroku úprimne odporúčam, aby ste o tom všetkom premýšľali a meditovali, pretože to nie je detská hra a jedine tí, ktorí sú na konci rozbití, sú sami sebou.
O filozofii. Je prijateľné sa zlepšovať mnohými spôsobmi keď študuješ a zažívaš nové veci. Osobne nemám rád stagnáciu, pretože sme na duchovnej ceste, meniace sa bytosti a to sa odráža v tom, čo robíme. Nehovorím, že naša filozofia sa mení, alebo také veci, len sa rozvíjame. To znamená; stále prichádzajú nové veci, časť z nich bude prijatá a zvyšok bude vyhodený.


Musím povedať, že hráte jedinečný a unikátny štýl Black Metalu. Vašu hudbu musí rozpoznať každý, kto sa venuje počúvaniu vašich diel, obzvlášť nový album je samorast. Čo pre vás znamená vlastná kreativita a originalita všeobecne?
No, najprv ti ďakujem za takýto komentár. Trvá niekoľko rokov dosiahnuť tú "mágiu", ako to nazývame. Najskôr to musíme cítiť my aby to mohli cítiť aj ostatní rovnako. Ide o energiu v jej hlbokom jadre. Naša tajná koncepcia "Obehu" je: Daj aby si dostal, vezmi aby si dal. Tá energia je "krv" a krv by mala prúdiť.
Kreativita je zdrojom Umenia a vedie k Mágii. Ak chceš byť originálny, musíš očistiť tento obeh... Kým kopírovači často stagnujú a starnú oveľa rýchlejšie než tí, na ktorých sa chcú podobať. Nakoniec zomrú prví. Chýba im podstatný bod a to najdôležitejšie; Toto je Umenie a bez magickej energie neexistuje žiadne skutočné Umenie.
Takže. Byť kreatívny a originálny je kľúčom k rozvoju v spôsoboch Umenia. Je tam veľa utrpenia a málo šťastia, ale výsledok zostane. Keď všetci zomrieme. Toto dedičstvo by malo stáť za to!


O vás je celkom známe, že ste sa presťahovali z Chile do severského Švédska. Čo vás k tomu rozhodnutiu viedlo? Mala na to určitý vplyv aj severská Black Metalová vetva, alebo to bolo komplexnejšie rozhodnutie?
Nielen to. Myslím, že hudobne sme si vždy užívali klasické švédske a nórske akty, skoro ako keby na povrchu zeme neboli žiadne iné... Kapely ako Bathory, Mayhem, Dark Throne, Dissection atď. atď. Zmenili náš spôsob videnia Metalovej hudby. Inšpirovali a ovplyvnili nás, aby sme sa pokúsili urobiť niečo podobné, a tak to všetko začalo.
Ale bolo tu aj veľa dôvodov. Všetci viete, život je krátky a nie sme stromy. V určitom momente sme museli urobiť správne rozhodnutie pre jednu vec, ktorá nás udržiava nažive. Je to bohužiaľ dlhý príbeh naplnený želaniami, bolesťou, frustráciou, snami, mágiou atď., zvyšok nie je ťažké pochopiť. Veľmi sa nám tam nedarilo. Nehovorím, že to vôbec nefunguje. Vtedy sme mali v Európe a vo Švédsku niekoľko kontaktov a chceli sme získať šancu a pokúsiť sa začať nový život. Starý kontinent bol pre nás vždy snom a vedel som, že naše Umenie by tu malo byť lepšie pochopené a oceňované. Naša sieť je silnejšia a rešpekt, ktorý máme po mnohých rokoch bojov, je taký dôstojný. Všetko je lepšie v mnohých ohľadoch. To nás naplňuje ešte silnejšou túžbou a naši oddaní fans budú vidieť ovocie, ktoré prichádza z tohto toku.


Ak by si mal porovnať život v Chile a vo Švédsku, v čom vidíš hlavné rozdiely? Čo by si vyzdvihol na vašej pôvodnej krajine, čo ti chýba hore na severe a opačne? Bolo ťažké sa adaptovať na úplne inú mentalitu, prostredie, klímu?
Jediná vec, ktorú osobne vyzdvihujem z našej vlasti, je príroda, najmä v južných oblastiach, z ktorých pochádzame. Jeden z najkrajších krajov je tu. Magický a mystický. Škandinávia je samozrejme tiež veľmi krásna, ale aj keď sú to podobné krajiny, príroda je tu trochu iná. Myslím, že mi chýbajú hory, ak mám byť veľmi úprimný.
Ľudia v Čile sú možno trochu prívetivejší, ale keďže som tam bol za podivína, nikdy sa mi naozaj nedarilo. Ide o otázku aký je jednotlivec vo všeobecnosti. Európania sú iní. Osobne sa mi páči viac akí sú oni. Možno je to kvôli mojim nemeckým koreňom, neviem; To však vedie k tomu, že pre nás nebolo úplne ťažké prispôsobiť sa Európe, najmä vo Švédsku. Poznám niektorých ľudí z Južnej Ameriky, ktorí nezažili to isté a nejako to dokážem pochopiť, ale ako som povedal; je to individuálne.


Z môjho pohľadu je dnes Black Metal jeden z najkreatívnejších, najhlbších, najspirituálnejších a najumeleckejších hudobných Metalových smerov. Kým Death Metal v poslednej dobe stagnuje a recykluje nápady, BM zohráva priam fatálnu úlohu...
Zdá sa, že neexistujú žiadne iné hudobné štýly, ktoré by mohli vyjadrovať duchovno hlbšie. Môj osobný názor je, že existuje veľa iných štýlov hudby, ktoré by mohli človeka poblázniť duchovnejším spôsobom, je to o osobnom vkuse a záujmoch samozrejme.
Existuje veľa klasických diel od skladateľov stredovekých, gotických a barokových období. Existujú aj staré rockové kapely z 50. rokov, ktorým sa darilo s veľkým duchovným dotykom v celom ich koncepte. Jediné čo človek musí vedieť, je toto: Spiritualizmus by nemal byť nevyhnutne spojený so satanizmom a hostiteľmi zla...
Môžem napočítať veľa ambientných kapiel, ktoré skutočne upútali moju pozornosť, ale nechcem byť tak špecifický a spomenúť každú z nich, pretože je to veľmi všeobecné a všetci sa prispôsobujú určitým vkusom a potrebám.


Odkiaľ konkrétne čerpáte inšpiráciu pre vašu tvorbu? Musí byť silnou výzvou sa nechať inšpirovať čímkoľvek, od hudby samotnej, cez umenie, prírodu, mágiu, spoločnosť, všetko to tvorí možno zaujímavú mozaiku inšpirácie...
Dnes začíname s poznatkami, ktoré už máme. Rozprávanie o mystike a okultizme. Predtým než začneme písať texty a hudbu, skúmame niektoré tajomstvá a snažíme sa zamerať na jednu konkrétnu otázku. Vždy existujú niektoré staré a nové kapely, ktoré počúvame keď sa stretneme, niektoré z nich sú Metalové, iné nie.
Máme tiež veľa vlastných skúseností a spomienok, ktoré nás inšpirovali k napísaniu niektorých skladieb, a rôzne nálady by mohli pomôcť zvládnuť rôzne pocity pri hraní týchto skladieb.
Samozrejme, že sme sa inšpirovali prírodou, sme obklopení krásnou, niekedy aj čarovnou krajinou kde môžeme skutočne meditovať o tom akým umením sa budeme zaoberať v našej ďalšej práci.


Z vašej hudby srší priam dávka temnoty, ceremoniálnej atmosféry, akoby ste zosobnili prítomnosť niečoho nadzmyslového a rozumom ťažko uchopiteľného. Čo sa deje v tvojej mysli keď napríklad tvoríš a keď napríklad reprodukuješ vlastnú tvorbu na živej ceremónii? 
No, to znie ako zosobnenie môjho (ako to nazvať); "vnútorného ja", alebo "alter ega". Cítim ako to bolo už dávno keď som bol frontmanom a naše vystúpenia boli činom expresionizmu pre materiál, ktorý som napísal a spieval. Nebola to len hudba, ale spôsob ako odrážať túto mágiu a vykresliť tie zaklínadlá čo najpresnejšie.
Aby si mohol vyjadriť tento vonkajší obraz, najprv by si sa mal zapojiť do "skutočnej veci", ktorú poznáš. Prehltni to a nechaj tiecť. Zvyšok už prišiel automaticky. Je to ako práca kňaza v ceremónii, bola to skutočne rovnaká vec, len ponorená do umenia ako forma zaklínania, alebo poézie zmiešaná s hudbou a divadlom. Teraz je to len o imidži, bolo veľa ďalších vecí, ktoré nám pomohli vytvoriť tú atmosféru hodnú našej skutočnej a hlbokej oddanosti.


Väčšina Black Metalových kapiel sa vydala cestou ľavej ruky, čo je vlastne prapodstata žánru. Vnímaš vašu hudbu a celkove koncept Black Metalu ako niečo zlé, negatívne? Čo pre teba toto umenie celkove predstavuje, symbolizuje?
Existuje veľa vecí, ktoré sa zaoberajú negatívnymi "vecami" v tomto veľmi hudobnom štýle. Nehovorím, že všetko čo pochádza z niečoho, čo by si mal milovať, prináša len nenávisť a utrpenie. Ale táto hudba funguje niekedy ako "Médium" frustrácie, nenávisti a hnevu. Pozitívnou vecou je, že sa dá možno týchto pocitov zbaviť a potom sa cítiš lepšie. Ako prázdnota, ktorá pohlcuje pocity, ktoré nás utápajú zvnútra.
Sú tam aj naozaj pekné rytmy alebo riffy, ktoré robia zimomriavky. To vedie len k osobnej radosti, takže nič negatívne.
Cesta ľavej ruky sa zaoberá tajomstvom (alebo okultnom). V mojich očiach je svet, ako ho poznáme, všeobecné zlyhanie. Rozbitý systém, ktorý sa snaží prežiť v extrémnej dekadencii, upadá, kým sa (my skrytí) stávame múdrejšími.
Toto Umenie, kedysi dekadentné a temné, teraz prekročilo plamene očistenia a jeho čaro je silnejšie keď sa plní jeho čas. Dáva nám to napätie, aby sme aj naďalej boli silní a bez ľútosti.


V 90tych rokoch sa v severskej vetve Black Metalu diali veci, o ktorých sa písalo vtedy skoro všade, aj mimo Metalových teritórií. Ako vnímaš tie udalosti zo svojho pohľadu vtedy a dnes? Dialo sa niečo podobné napr. aj v Južnej Amerike?
Nie. Tam to bolo pokojné. Aj ja som urobil nejaké veci v mojich mladých rokoch. Všetko v 90. rokoch. Ale kozmická otázka je, ako som bol chytrý? Prečo som urobil takéto veci? Možno preto, že som bol zle ovplyvnený týmito činmi, alebo preto, že som bol teenager a mal nepokojnú dušu.
Chápem prečo ľudia robia takéto činy a všetko prichádza ako odpoveď na represie, ale mimo BM kultúry je to oveľa horšie. Takže predtým ako na nás nasmerujú špinavý prst, mali by si prečítať noviny. Ospravedlňujem sa, myslím internet.
Ľudia masovo zabíjajú v mene náboženstva, politiky, utajenia a vecí, ktoré kontrolujú každú skurvenú bunku; Peňazí.
Existujú rovnako bezmenné veci, ktoré ľudia robia, ktoré nemožno ani porovnávať so smrťou. Vsadím sa, že väčšina z nich ani nevie čo je Black Metal, ani sa oň nezaujímajú.


Momentálne ste sa vrátili z celkom úspešného turné a ďalšie rituály budú nasledovať. Aké máš dojmy z týchto vystúpení? Prekvapilo ťa niečo, zarmútilo, alebo potešilo? V ktorej krajine máte najlepšie odozvy?
Ah, to je veľmi ťažké povedať. Po prvé, nemôžem si spomenúť na to najlepšie vystúpenie, alebo najlepšie skúsenosti v určitej krajine, je to takmer nemožné.
Počas turné je veľa pekných spomienok a dobrých skúseností. Môžeš stretnúť dobrých ľudí, nadviazať niektoré silné väzby a učiť sa, a to je dôležité; učiť sa (od zlých vecí samozrejme) nové veci, aby si bol lepšie pripravený, aby si vedel čo robiť, alebo čo nabudúce nerobiť, atď.
Boli sme prekvapení skoro po všetkých stránkach, keď sme prišli do inej krajiny a zistili ako tam fungujú veci. Vo väčšine prípadov sme boli pozitívne prekvapení. Niektoré veci nás celkom zarmútili, čo znamená, že keď sa o niečom dohaduješ, je normálne mať iný názor a niekedy je ťažké súhlasiť. Kapela je posvätný kruh, ktorý by mal byť rešpektovaný ako taký a naša vlastná vôľa by sa nemala dostať pred to najlepšie z tohto kruhu.
Stalo sa tiež, že niekto bol niečím naštvaný a nálada nebola najlepšia, ale znova je to len otázka starostlivosti o ostatných a vytiahnutí ho, aby veci fungovali.
To, čo sme získali na konci cesty, je vo väčšine prípadov neoceniteľné. Stojí to za tie všetky malé zlé veci.


Mnoho kapiel je už na scéne vnímaných ako kult, sú to zväčša tie veľké mená, ktoré ovplyvnili BM, alebo kapely, ktoré svojimi nahrávkami a činmi vytvorili niečo silné, zapamätateľné. Ako z tohto hľadiska vnímaš meno HETROERTZEN?
Stále ako rastúci projekt, ktorý sa má ešte veľa čo učiť a zvládať. Nechceme zostať tam kde sme teraz, ako som už spomenul; Nemám rád stagnáciu, to je podstatné. Sme nepokojný duch. Hladný po viacerých skúsenostiach! Keď o nás nič nepočujete, znamená to len jednu vec, sme za tou starou čiernou oponou, tajne pracujúci. Prinášajúc niečo, čo naši oddaní očakávajú.




https://www.facebook.com/HETROERTZEN




Deacon D.                                               16. 1. 2018 Mortuary
 
Povstanie padlých
interview
[English]